Sajmon

Hľadam muža, ktorý ma naučí rozbíjať vajíčka tak, aby som sa vyhla konzumácii škrupinky. Takého, korý ma naučí plávať kraula a nebude sa smiať na tom, ked uvidí vo vode namiesto mňa myš so sloními ušami. Hľadám muža, ktorý mi bude oponovať a presviedčať ma o inej pravde s vtipom a pádnymi argumentmi.

A aké typy stretávam? Moje posledné rande ma inšpirovalo natoľko, že som sa s touto srandou rozhodla podeliť s ostatnými.

Because life is about sharing!

                                                                FRANCÚZ

Zoznámili sme sa na Facebooku. Písali sme si pár týždňov a aj po strašných skúsenostiach s randením naslepo som verila tomu, že to bude super rande (to si myslíme vždy, že?). Jeho som radila k tým, “s ktorým by to mohlo vyjsť”. Ak nie vyjsť, tak aspoň “bude fun”. Z fotiek sa na mňa pozeral príjemný hnedovlasý chlap s modrými očami. Na profile ich mal celú hrsť a ja som sa tešila, ako mi bude rozprávať o všetkých zážitkoch a miestach, ktoré navštívil. Someliér, ktorý študoval vo Francúzsku a cestoval po svete. Môže byť lepšia téma na konverzáciu? Nastal piatok večer, hodiny na Staromáku odbíjali sedem a ja som pochodovala smer Vltava. Moje čierne lodičky si veselo klopkali po tých nemožných kockách (za ktoré by som Svätému Václavovi najradšej utrhla hlavu), sprevádzané vejúcimi malými čiernymi. Nebol máj, ale teplý júl.

Po ceste mi, pochopiteľne, rupol malý nenápadný gombíček, ktorý držal pokope celé šatý od krku až do pása. Nepanikár, zastreľ sa. Som žena vynaliezavá, takže som navštívila prvý hotel po ceste a s trpiteľským výrazom v tvári som recepčnej vykladala, že ma čaká dôležité rande (existuje aj nejaké nedôležité rande?) a preto musíme nájsť ihlu a niť a zakrútiť s nepriazňou osudu. Skončilo to kancelárskou zošívačkou a dvoma “stehmi”. Recepčná bola milá a usmievavá a ja som jej bola vďačná za pomoc. Tiež si možno predstavovala úžasné rande, ktoré som si predstavovala aj ja.

Lodičky sa nanovo rozbehli a ja som mierila k Vltave. Keď som ho zbadala, chcela som sa do nej vrhnúť!!!

Predstavte si Dannyho De Vita, ibaže s vlasmi. Mastnými. Nie, opravujem. Predstavte si polovičného Dannyho s mastnými vlasmi. So slúchadlami v ušiach, hrajúci akúsi infantilnú hru na mobile. Nechcela som veriť vlastným očiam. Nielen, že mal meter päťdesiat, ale mal na sebe vyťahané tričko, rifle a špinavé tenisky! V hlave mi zasvietil ČERVENÝ maják. Run, Forrest, run! Utiecť? Nie! To chcelo tryskové motory! Bolo neskoro. Francúz ma zbadal. Podala som mu ruku, pričom sa tváril, ako by niečo také nikdy nerobil. Cestou ‘to some fancy restaurant’ sme o niečom konverzovali. Nepýtajte sa ma o čom. Bolo to jedno. S podpätkami mi siahal po prsia. Pamätám si, že chvíľami som sa sústreďovala na jeho začínajúcu plešinu na temene hlavy. A potom to prišlo. Prechádzali sme ako na potvoru okolo hotela, kde sedela moja recepčná-záchranárka. Striedavo sa dívala na mňa, potom naňho. Tiež nevedela, čo si má myslieť. Asi ako ja. Keďže hotel bol prechodzí, pinďo si to namieril cez recepciu k východu. Murhpy, ty si skutočne na odstrel! Na potupnejší moment si nespomínam. Slečna sa snažila nesmiať, ale ked sa vyškriabal na lavičku, aby mi ukázal na mape z osemnásteho storočia, v ktorej časti Prahy býva, tak sa jej kútiky úst skrivili do takej grimasy, že som počitala sekundy do výbuchu. Našťastie, zazvonil telefón a tak to mohla zahrať do autu. Potvorka. Verím, že z diaľky to vypadalo, ako by som si vyšla na prechádzku so svojím retardovaným synom. Po tomto extempóre som sa chystala na útek. Asi to vycítil, pretože ukázal na prvú reštauráciu, ktorá bola poruke a už ma tlačil do stoličky. Odplížila som sa na záchod. Po srdcervúcom telefonáte kamarátke a jej rade, daj mu šancu aspoň povedať pár viet, som sa vrátila a sadla si späť do svojho kresla smrti. Okolo sa prechádzali turisti a ja som v duchu premýšľala nad tým, ako by som ho mohla vtlačiť do stoličky tak, aby ho nebolo vidieť vôbec! Potom si odskočil on (možno zavolať kamarátovi). To bola moja druhá šanca na útek, ktorú som nestačila využiť, pretože sa po minute vrátil s komentárom, že to nemôže nájsť. Buran!

Možno to bolo dobré, pretože som si nebola celkom istá, či si tento exot vôbec umýva ruky po. (Vyhlasujem bojkot orieškom na stole v baroch!).

Buran alias David objednal fľašku červeného a na dotaz, či bude jesť, si dal zajaca. Na prvom rande si dal zajaca. Čo by si dal na druhom? Jeleňa? Vrhla som sa na víno, jedlo sa pri ňom stávalo nestráviteľným. Po druhom pohári mi bolo lepšie. Pri dotaze čašníka, či chcem priniesť minerálku, som sa naňho dívala ako na Lochnesskú príšeru. Toľko práce mi dá vidieť toho prťavca v trochu znesiteľnom svelte a on mi to zriedi vodou!! Naše konverzačné témy boli: moja cesta do Thajska, jeho cesta do USA (jeho postreh “Dávaju tam sprepitné tak 10%”, ma opäť utvrdilo v tom, že toto je prvé a posledné stretnutie!). Ďalšia tém bola Carla Bruni. Je kurva, pretože mala veľa chlapov. Na môj dotaz, koľko žien mal pre zmenu on, odpovedal, že ich nemal veľa a vlastne “nemal žiaden vážny vzťah”, koniec citátu. Má 34. Run, Forrest, run po druhé!!! PS: Ak na rande nosieva tento super outfit, tak sa nečudujem! Dojedli sme a prišiel takmer zlatý klinec večera. Pan čašník priniesol účet a pán Idiot ho postrčil do stredu stola. Skúmavo sa na mňa pozrel a zaujal čakaciu pozíciu. Prestala som takmer dýchať, pretože si dal zavolať čašníka s komentárom, že nemá cash a dúfa, že akceptujú platobné karty. Pán čašník mu poradil, že bankomat je naproti. Francúz sa s povzdychom ťažko skúšaného gentlemana vzdialil, aby zaplatil za moje stratené ilúzie (nenahraditeľné) a jeho zajačie ragú. Jeho dotaz, či má vybrať cash on alebo to urobím ja, ma kozmickou rýchlosťou vystrelil do štyridsiatych rokov devätnásteho storočia, kde by  mu Oldřich Nový za to asi odťal ruku a možno aj tú jeho malú dutú hlavu. Čo ma však šokovalo najviac bolo, že si to namieril do ďalšieho baru a chcel sa odo mňa pozvat na drink. Asi kompenzácia za investíciu do jeho večere. Holt, zajace su drahé! Opäť som volila radšej záchod, ako jeho spoločnosť. Pred odchodom som si objednala mojito. Oprava: požiadala som ho, aby mi objednal mojito. Vrátila som sa a môj drink nikde. Zmizol na záchod s poznámkou, že nestihol objednať. Stojí pri bare, čašník vedľa a on nestihol objednať. Možno bol zaneprázdnený strihaním svojich dlhých nehtov (na gitare nehrá, ale ani na tento dotaz som sa nedočkala zahanbenia z jeho strany). Neviem, každopádne, drinky som  teda objednala ja. Začala som piť a v momente, kedy sa vynoril pri bare, čašník mu podal účet. Jeho tvár sa predĺžila asi dvojnásobne a aspoň na chvíľu vypadal väčší. Vlastne iba jeho hlava. O pár minút sa tam objavil môj kamarát, ktorý práve hral so svojou skupinou. Keď sa pri mne zastavil a spýtal sa, akú škôlku že som si to priviedla, zatrúbila som na ústup. Pinďo ma odprevadil k metru a tam skonštatoval, že by rád videl môj byt. Čože??? Smejem sa na tom až s odstupom času, vtedy som bola rozhodne bližšie k plaču.

Jeho slizký žabí bozk na líce sprevádzala poznámka, že ma rád opäť uvidí a už teraz sa teší. Tak tohto žabiaka na princa nepremení ani indická princezna.

Metro.

Sedem zastávok domov a štrnásť minút premýšľania o tom, prečo som taká masochistka! Sľúbila som si, že už nikdy viac. Sprcha nebola to prvé, čo som urobila po príchode. Laptop na mňa vyzývavo hľadel a ja som si nemohla odpustiť urobiť zásadnú vec. Tlačítko delete, smer Paríž. Na druhý deň sa buran pripomenul a opätovne ďakoval za krásny večer. Plánoval ďalšie stretnutie, takže investoval do telefonátu (ktorý som nezdvihla a tak mi nechal správu), niekoľkých sms-iek a to všetko zhrnul v maily. 

Ak s vami ani mesiac po rande niekto nekomunikuje, znamená to, že je asi koniec. Pardon, nemože skončiť niečo, čo nikdy nezačalo. Teda, aspoň si to myslím. Trpaslík bol pomerne vytrvalý, lebo ešte aj po troch mesiacoch som si našla od neho odkaz, že sa snáď nehnevám naňho pre ten negatívny názor na Carlu Bruni.

 Prosím, ak poznáte, 34-ročného Davida z Paríža a na fotkách sa vám bude zdať úžasný, naberte rýchlo iný azimut! Mohlo by sa vám stať to, čo mne. Už nikdy nebudete chciet vidieť žiadneho Francúza! (Nikdy nehovor nikdy!).